Veľa studničných vôd má okrem tvrdosti aj zvýšený obsah železa a mangánu. Tieto zložky poškodzujú rozvody vody, zafarbujú obkladačky, toalety, bielu bielizeň. Pri vysokom obsahu železa vo vode sa stáva voda nepoužiteľná aj na technické účely.
Železo a mangán ( Fe / Mn ) sú bežné zložky v podzemných vodách. Železo sa síce objavuje častejšie z týchto dvoch kontaminantov, ale často sa vyskytujú aj spoločne.
Vysoká hladina mangánu a železa môže mať za následok sfarbenie vody na červeno a tým aj zafarbenie na sanitách v domácnosti a voda má nepríjemnú kovovú chuť.
Železo a mangán sa usadzujú v rozvodoch vody, v bojleroch, v tlakových nádobách. Usadeniny môžu spôsobiť úplne zapchanie rozvodov vody a tým sa zvyšujú nároky na opravu rozvodov vody a uzatváracích ventilov.
Ani železo ani mangán nepredstavujú zdravotné riziko. Ich prítomnosť vo vode však spôsobuje škvrny na bielizni, skle a porceláne. Mangán pôsobí podobným spôsobom, ale spôsobuje hnedo – čierne škvrny. Odstránenie týchto škvŕn mydlom alebo saponátom nefunguje. Je potrebné použiť chlórové bielidlo. Železo a mangán sa stáva ekonomickým problémom, tam kde je potrebné vodu prečistiť od týchto zložiek.
Ak vo svojej vode zistíte zvýšený obsah mangánu a železa mal by ste zvážiť alternatívny zdroj pitnej vody, alebo začať s úpravou takto kontaminovanej vody.
Najbežnejšou metódou je úprava vody osmotickým filtrom, alebo iontomeničovým zariadením.
Filter na železitú vodu Vám opäť zabezpečí bezproblémový pitný režim a vodu pre domácnosť.
